Slovenské povstanie 1848-49 - Ján Urda (blog.sme.sk) SME.sk > Blog.SME.sk > Ján Urda > Filatelia - svet poznania Slovenské...
Slovenské povstanie 1848-49 - Ján Urda (blog.sme.sk)
Predstavitelia Slovenskej národnej rady:
Jozef Miloslav HURBAN, Ľudevít ŠTÚR, Michal Miloslav HODŽA
SNM - Múzeum Slovenskej národnej rady v Myjave
Pamätník slovenským dobrovoľníkom neďaleko Myjavy
Pamätník slovenským dobrovoľníkom v Čadci
Pamätník turčianskym dobrovoľníkom v Martine
Literatúra:
(*)- Mikuláš DOHNÁNY: História povstania slovenského z roku 1848, Tatran, Bratislava, 1988
- Samuel D. Štefanovič: Slovenské povstanie z roku 1848/49, očitý svedok, Tatran, Bratislava, 1988
a ďalšie
Slovenské povstanie 1848-49
22.9.2007 o 10:16 | Karma článku: 10,84 | Prečítané: 5899xMeruôsme roky. Európou sa šíri revolučná vlna. Bokom neostali ani Slováci, ten malý národ v srdci Európy, ktorého zástupcovia Jozeffy, M. M. Hodža, Chalupka, Ferienčík "podali svoje spravodlivé žaloby - viacej sto podpismi vážnych mužov duchovného i svetského stavu potvrdené u trónu Jeho cis. kr. Jasnosti, proti nezbedným, všetko maďarizujúcim nepriateľom. Deputácia slovenská, láskavo prijatá, dostala nasledujúcu odpoveď: "Každý národ v Uhorskej krajine nech sa na ceste zákona a spravodlivosti vzdeláva, vo svojej národnej reči všemožne vyviňuje. Vláda najvyššia mu v tom nielen žiadne prekážky klásť nebude, ale ho vo všetkom napomôže.""(*). Tieto sľuby však ostali len na papieri. 22. septembra 1848 vystúpili Slováci prvý raz v histórii otvorene so zbraňou v ruke za svoje sociálne a národné práva vo víťaznej bitke v Brezovej pod Bradlom. Tento deň je Dňom ozbrojených síl SR.
* * *
Príčiny vypuknutia revolúcie i ciele revolucionárov v roku 1848 boli vo viacerých krajinách rovnaké: Bola to nespokojnosť s reakčnými vládnymi režimami. V Rakúsku sa revolúcia začala v marci 1848. 11. marca sa v Prahe zišli predstavitelia českého národného hnutia a sformovali národné a sociálne požiadavky panovníkovi. Už o dva dni, 13.marca, vypukla revolúcia aj vo Viedni.
V Bratislave zasadal uhorský snem. Hlavnou požiadavkou stúpencov reforiem na sneme bolo zrušenie poddanstva. V tomto radikálnom krídle aktívne na sneme vystupoval Ľudovít Štúr, poslanec za mesto Zvolen, ktorý doformuloval slovenský národný a politický program. Program Slovákov požadoval zrušenie poddanstva výkupom, uzákonenie politických práv pre ľud, najmä aby každý bez rozdielu mal právo voliť svojich zástupcov do snemu a do stoličných zastupiteľstiev, zrušenie šľachtických výsad a zrovnoprávnenie všetkých národov Uhorska. Snem prijal o. i. zákon o zrušení poddanstva a zákon o nezávislosti Uhorska.
28. 3. 1848 na ľudovom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši boli prijaté Liptovské žiadosti pod vedením M. M. Hodžu, ktoré boli pokrokovejšie ako marcové zákony uhorského snemu. Žiadali uzákonenie svojbytnosti slovenského národa, jeho primerané zastúpenie v uhorskom sneme, slovenské vyučovanie na ľudových školách, uznávali maďarčinu ako diplomatický jazyk a požadovali len skromné jazykové práva. Žiadosti boli síce stiahnuté, ale boli inšpiráciou pre Nitrianske žiadosti, ktoré boli prijaté na veľkom zhromaždení pod vedením J. M. Hurbana 28. 4. v Brezovej pod Bradlom. 11. 5. na zhromaždení v Liptovskom Sv. Mikuláši boli prijaté Žiadosti slovenského národa, prvý politický program Slovákov. Maďarská vláda, ktorej sa splnili jej požiadavky, na revolučné dianie na Slovensku, ktoré požadovalo viac, odpovedala vyhlásením stanného práva v hornouhorských stoliciach.
16. 9. vo Viedni vznikla Slovenská národná rada. Hneď na to, 19. 9. vyhlásila SNR na veľkom zhromaždení na Myjave neposlušnosť maďarskej vláde a vyzvala Slovákov do národného povstania. Politickými vodcami sa stali Hurban, Hodža a Štúr, vojenské veci riadili Moraváci Bloudek, Zach a Janeček, ktorí dávno predtým zhromažďovali slovenských dobrovoľníkov. 21. 9. sa z Myjavy vydali do Brezovej pod Bradlom. Prvý boj sa uskutočnil 22. 9., v piatok.
"...Z troch strán bol vypočtovaný útok na Brezovú v deň tento. Národná rada o všetkom mala dobré správy. Bola teda prihotovená k odrazeniu útoku, trebárs strelnou zbraňou ozbrojených nemala od 1000 bojovníkov viacej. Ľudu bolo vyše 7000 hláv, najviac iba zbraňou sedliackou ozbrojených. Celé batalióny záležali z kosinárov, cepárov, sekerníkov, ktorí medzi stotinami strelnou zbraňou ozbrojenými rozpostavovaní boli. Zo všetkých troch strán odrazený bol útok víťazne. Od polnočno-západnej (SZ) strany išla garda senická, šaštínska a ľud nahnaný, posilnený jednou ôsmou stotinou pluku Ceccopieriho; od poludňajšej (V) strany, od dediny Hradišťa 400 Walmodenových kyrysníkov pod vedením Vojniča, majora; od západu 11. stotina Ceccopieriho a vyše 1000 gardistov maďarských, ktorých chrbát kryli dve eskadróny dragúnov vo Vrbovom..."(*). Také hordy sa valili na slovenských dobrovoľníkov, boje sa skončili víťazstvom slovenských dobrovoľníkov. Tak zažala kapitola slovenského ozbrojeného boja za národné práva.
V Bratislave zasadal uhorský snem. Hlavnou požiadavkou stúpencov reforiem na sneme bolo zrušenie poddanstva. V tomto radikálnom krídle aktívne na sneme vystupoval Ľudovít Štúr, poslanec za mesto Zvolen, ktorý doformuloval slovenský národný a politický program. Program Slovákov požadoval zrušenie poddanstva výkupom, uzákonenie politických práv pre ľud, najmä aby každý bez rozdielu mal právo voliť svojich zástupcov do snemu a do stoličných zastupiteľstiev, zrušenie šľachtických výsad a zrovnoprávnenie všetkých národov Uhorska. Snem prijal o. i. zákon o zrušení poddanstva a zákon o nezávislosti Uhorska.
28. 3. 1848 na ľudovom zhromaždení v Liptovskom Mikuláši boli prijaté Liptovské žiadosti pod vedením M. M. Hodžu, ktoré boli pokrokovejšie ako marcové zákony uhorského snemu. Žiadali uzákonenie svojbytnosti slovenského národa, jeho primerané zastúpenie v uhorskom sneme, slovenské vyučovanie na ľudových školách, uznávali maďarčinu ako diplomatický jazyk a požadovali len skromné jazykové práva. Žiadosti boli síce stiahnuté, ale boli inšpiráciou pre Nitrianske žiadosti, ktoré boli prijaté na veľkom zhromaždení pod vedením J. M. Hurbana 28. 4. v Brezovej pod Bradlom. 11. 5. na zhromaždení v Liptovskom Sv. Mikuláši boli prijaté Žiadosti slovenského národa, prvý politický program Slovákov. Maďarská vláda, ktorej sa splnili jej požiadavky, na revolučné dianie na Slovensku, ktoré požadovalo viac, odpovedala vyhlásením stanného práva v hornouhorských stoliciach.
16. 9. vo Viedni vznikla Slovenská národná rada. Hneď na to, 19. 9. vyhlásila SNR na veľkom zhromaždení na Myjave neposlušnosť maďarskej vláde a vyzvala Slovákov do národného povstania. Politickými vodcami sa stali Hurban, Hodža a Štúr, vojenské veci riadili Moraváci Bloudek, Zach a Janeček, ktorí dávno predtým zhromažďovali slovenských dobrovoľníkov. 21. 9. sa z Myjavy vydali do Brezovej pod Bradlom. Prvý boj sa uskutočnil 22. 9., v piatok.
"...Z troch strán bol vypočtovaný útok na Brezovú v deň tento. Národná rada o všetkom mala dobré správy. Bola teda prihotovená k odrazeniu útoku, trebárs strelnou zbraňou ozbrojených nemala od 1000 bojovníkov viacej. Ľudu bolo vyše 7000 hláv, najviac iba zbraňou sedliackou ozbrojených. Celé batalióny záležali z kosinárov, cepárov, sekerníkov, ktorí medzi stotinami strelnou zbraňou ozbrojenými rozpostavovaní boli. Zo všetkých troch strán odrazený bol útok víťazne. Od polnočno-západnej (SZ) strany išla garda senická, šaštínska a ľud nahnaný, posilnený jednou ôsmou stotinou pluku Ceccopieriho; od poludňajšej (V) strany, od dediny Hradišťa 400 Walmodenových kyrysníkov pod vedením Vojniča, majora; od západu 11. stotina Ceccopieriho a vyše 1000 gardistov maďarských, ktorých chrbát kryli dve eskadróny dragúnov vo Vrbovom..."(*). Také hordy sa valili na slovenských dobrovoľníkov, boje sa skončili víťazstvom slovenských dobrovoľníkov. Tak zažala kapitola slovenského ozbrojeného boja za národné práva.
Nakoniec ešte jeden citát z Dohnányho knihy: "Národ je vtedy šťastný, keď sa cíti byť jednou veľkou rodinou".
*
Predstavitelia Slovenskej národnej rady:
Jozef Miloslav HURBAN, Ľudevít ŠTÚR, Michal Miloslav HODŽA
Známka k 150. výročiu Slovenského povstania
SNM - Múzeum Slovenskej národnej rady v Myjave
Foto: Stránka mesta Myjava
Pamätník slovenským dobrovoľníkom neďaleko Myjavy
Foto: Martin Marušic
Pamätník slovenským dobrovoľníkom v Čadci
Foto: stránka mesta Čadca
Pamätník turčianskym dobrovoľníkom v Martine
Literatúra:
(*)- Mikuláš DOHNÁNY: História povstania slovenského z roku 1848, Tatran, Bratislava, 1988
- Samuel D. Štefanovič: Slovenské povstanie z roku 1848/49, očitý svedok, Tatran, Bratislava, 1988
a ďalšie
COMMENTS