Zdanenie veľkého bohatstva na financovanie ekologickej a sociálnej transformácie Podporte túto iniciatívu, ktorú navrhli občania Európskej ú...
Zdanenie veľkého bohatstva na financovanie ekologickej a sociálnej transformácie
Podporte túto iniciatívu, ktorú navrhli občania Európskej únie
Najbohatšie 1 % ľudí na svete vlastní takmer polovicu svetového bohatstva a toto 1 % tiež produkuje viac emisií CO2 ako najchudobnejšia polovica svetovej populácie
Podpisy zozbierané online
Petíciu môžete podpísať tu: https://eci.ec.europa.eu/038/public/#/screen/home
Vyhlásenia o podpore zozbierané onlineVyhlásenia o podpore zozbierané online Štát Vyhlásení o podpore Minimálny pocet Percentuálna hodnota Belgicko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 13 600 14 805 91.86% Bulharsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 221 11 985 1.84% Chorvátsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 413 8 460 4.88% Cyprus
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 109 4 230 2.58% Dánsko
Predpísaný počet dosiahnutý 10 453 9 870 105.91% Estónsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 184 4 935 3.73% Francúzsko
Predpísaný počet dosiahnutý 110 827 55 695 198.99% Fínsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 3 366 9 870 34.1% Grécko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 1 608 14 805 10.86% Holandsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 10 968 20 445 53.65% Litva
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 256 7 755 3.3% Lotyšsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 166 5 640 2.94% Luxembursko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 1 222 4 230 28.89% Malta
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 63 4 230 1.49% Maďarsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 1 643 14 805 11.1% Nemecko
Predpísaný počet dosiahnutý 100 751 67 680 148.86% Portugalsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 1 022 14 805 6.9% Poľsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 1 643 36 660 4.48% Rakúsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 4 127 13 395 30.81% Rumunsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 1 464 23 265 6.29% Slovensko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 6 230 9 870 63.12% Slovinsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 1 760 5 640 31.21% Taliansko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 33 190 53 580 61.94% Írsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 1 404 9 165 15.32% Česko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 867 14 805 5.86% Španielsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 28 376 41 595 68.22% Švédsko
Predpísaný počet nebol dosiahnutý 8 360 14 805 56.47%
| Štát | Vyhlásení o podpore | Minimálny pocet | Percentuálna hodnota |
|---|---|---|---|
| Belgicko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 13 600 | 14 805 | 91.86% |
| Bulharsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 221 | 11 985 | 1.84% |
| Chorvátsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 413 | 8 460 | 4.88% |
| Cyprus Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 109 | 4 230 | 2.58% |
| Dánsko Predpísaný počet dosiahnutý | 10 453 | 9 870 | 105.91% |
| Estónsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 184 | 4 935 | 3.73% |
| Francúzsko Predpísaný počet dosiahnutý | 110 827 | 55 695 | 198.99% |
| Fínsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 3 366 | 9 870 | 34.1% |
| Grécko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 1 608 | 14 805 | 10.86% |
| Holandsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 10 968 | 20 445 | 53.65% |
| Litva Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 256 | 7 755 | 3.3% |
| Lotyšsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 166 | 5 640 | 2.94% |
| Luxembursko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 1 222 | 4 230 | 28.89% |
| Malta Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 63 | 4 230 | 1.49% |
| Maďarsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 1 643 | 14 805 | 11.1% |
| Nemecko Predpísaný počet dosiahnutý | 100 751 | 67 680 | 148.86% |
| Portugalsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 1 022 | 14 805 | 6.9% |
| Poľsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 1 643 | 36 660 | 4.48% |
| Rakúsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 4 127 | 13 395 | 30.81% |
| Rumunsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 1 464 | 23 265 | 6.29% |
| Slovensko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 6 230 | 9 870 | 63.12% |
| Slovinsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 1 760 | 5 640 | 31.21% |
| Taliansko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 33 190 | 53 580 | 61.94% |
| Írsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 1 404 | 9 165 | 15.32% |
| Česko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 867 | 14 805 | 5.86% |
| Španielsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 28 376 | 41 595 | 68.22% |
| Švédsko Predpísaný počet nebol dosiahnutý | 8 360 | 14 805 | 56.47% |
Počet zozbieraných vyhlásení o podpore
Zahŕňa vyhlásenia o podpore zozbierané online (doteraz) a na papierových formulároch (podľa správ organizátorov do 4. 9. 2024).
| Krajina | Vyhlásenia o podpore | Prahová hodnota | Percento |
|---|---|---|---|
| Rakúsko | 4,122 | 13,395 | 30,77 % |
| Belgicko | 13,551 | 14 805 | 91,53 % |
| Bulharsko | 219 | 11 985 | 1,83 % |
| Chorvátsko | 381 | 8,460 | 4,50 % |
| Cyprus | 107 | 4,230 | 2,53 % |
| Česko | 864 | 14 805 | 5,84 % |
| Dánsko | 10 449 | 9,870 | 105,87 % |
| Estónsko | 184 | 4,935 | 3,73 % |
| Fínsko | 3,359 | 9,870 | 34,03 % |
| Francúzsko | 110 760 | 55,695 | 198,87 % |
| Nemecko | 106 936 | 67,680 | 158,00 % |
| Grécko | 1 606 | 14 805 | 10,85 % |
| Maďarsko | 1 637 | 14 805 | 11,06 % |
| Írsko | 1 403 | 9,165 | 15,31 % |
| Taliansko | 33,167 | 53 580 | 61,90 % |
| Lotyšsko | 166 | 5 640 | 2,94 % |
| Litva | 255 | 7,755 | 3,29 % |
| Luxembursko | 1 218 | 4,230 | 28,79 % |
| Malta | 63 | 4,230 | 1,49 % |
| Holandsko | 10 950 | 20 445 | 53,56 % |
| Poľsko | 1 638 | 36 660 | 4,47 % |
| Portugalsko | 1 016 | 14 805 | 6,86 % |
| Rumunsko | 1 463 | 23,265 | 6,29 % |
| Slovensko | 6,204 | 9,870 | 62,86 % |
| Slovinsko | 1 760 | 5 640 | 31,21 % |
| Španielsko | 28,279 | 41 595 | 67,99 % |
| Švédsko | 8,346 | 14 805 | 56,37 % |
| Celkový počet signatárov | 350 103 |
Ciele
Táto iniciatíva vyzýva Európsku komisiu, aby zaviedla európsku daň z veľkého bohatstva. To by prispelo k vlastným zdrojom Únie a príjmy by umožnili rozšíriť a zachovať európske ekologické a sociálne politiky transformácie a rozvojovej spolupráce, spolufinancované členskými štátmi. Príspevok by sa použil na boj proti zmene klímy a nerovnosti a pomohol by zabezpečiť, aby európski občania platili svoj spravodlivý podiel na dosahovaní týchto cieľov.
príloha
Už viac ako desaťročie sa množia krízy, ktorým čelí Európska únia: hospodárska, sociálna, zdravotná, geopolitická a environmentálna kríza atď. Sú symptómom zlyhania hospodárskej, daňovej a sociálnej politiky národných vlád a Európskej únie, ktoré oslabili zdravotné systémy, verejné služby, ochranu životného prostredia, boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu atď. Zatiaľ čo cieľom Únie je podporovať blaho svojich národov, bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, zaručiť sociálnu spravodlivosť a sociálnu ochranu (článok 3 ZEÚ) a jej inštitúcie sa zaviazali zabezpečiť väčšiu spravodlivosť, najmä pokiaľ ide o dane, nerovnosť narástla stabilne až do bodu, keď dnes najbohatšie 1 % ľudí na svete vlastní takmer polovicu svetového bohatstva a toto 1 % tiež produkuje viac emisií CO2 ako najchudobnejšia polovica svetovej populácie.
Na riešenie týchto výziev je naliehavo potrebné zásadne presmerovať Európsku úniu na spravodlivú a demokratickú zmenu klímy. Niekoľko nedávnych európskych iniciatív v reakcii na klimatickú krízu, pandémiu COVID a vojnu na Ukrajine začalo viesť politiky EÚ týmto smerom (Zelená dohoda, RRF, SURE atď.). Táto iniciatíva navrhuje, aby sa tieto ekologické a sociálne transformačné politiky dlhodobo podporovali zavedením dane z veľkého bohatstva z iniciatívy Európskej komisie . Viaceré štúdie, vrátane tej, ktorú nedávno vykonalo World Inequality Lab, ukázali, že takáto daň by pomohla urýchliť boj proti klimatickým zmenám a nerovnosti. Prispievalo by k vlastným zdrojom Európskej únie a vytváralo by príjmy, ktoré by EÚ umožnili spolufinancovať politiky ekologického a sociálneho prechodu, ktoré Únia a jej členské štáty uskutočňujú, berúc do úvahy ich objektívnu situáciu.
Vytvorenie európskej dane z veľkého bohatstva by bolo odpoveďou na mnohé výzvy občianskej spoločnosti, vedcov a volených zástupcov . Nedávno viac ako sto europoslancov podporovaných ekonómami vyzvalo Úniu, aby zaviedla progresívnu daň na extrémne vysoké úrovne bohatstva. Budúca smernica o zabezpečení globálnej minimálnej úrovne zdaňovania pre nadnárodné spoločnosti v Únii už ukázala, že EÚ je schopná dosiahnuť dohodu o zvýšení daňovej spravodlivosti. Všeobecnejšie povedané, Konferencia o budúcnosti Európy zdôraznila potrebu harmonizácie daňovej politiky a jej využitia ako nástroja na boj proti environmentálnej kríze.
Zavedenie európskej dane z veľkého bohatstva by si vyžadovalo tri legislatívne opatrenia.
V prvom rade vyzývame Európsku komisiu, aby vypracovala návrh smernice o európskej dani z veľkého majetku na základe článku 115 ZFEÚ. Tento článok umožňuje Rade jednomyseľne vydávať smernice na aproximáciu vnútroštátnych právnych predpisov, najmä v oblasti priamych daní, ktoré priamo ovplyvňujú vytvorenie alebo fungovanie vnútorného trhu. Vnútroštátne rozdiely v zdaňovaní superbohatých by mohli podnietiť fiškálnu súťaž v rámci Únie a spôsobiť deformácie na vnútornom trhu. V rámci vnútorného trhu sú preto potrebné spoločné strategické prístupy a koordinované opatrenia, aby sa maximalizoval pozitívny vplyv zdaňovania veľkého bohatstva.
Zároveň vyzývame Európsku komisiu, aby na základe tretieho odseku článku 311 ZFEÚ navrhla zmenu a doplnenie rozhodnutia Rady 2020/2053 zo 14. decembra 2020 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie. Účelom takejto zmeny a doplnenia by bolo umožniť, aby európska daň z veľkého majetku prispievala do systému vlastných zdrojov Európskej únie . Takýto pozmeňujúci a doplňujúci návrh by bol navyše reakciou na zjavný zámer európskych inštitúcií od roku 2020 pridať nové zdroje príjmov, najmä s cieľom financovať splatenie finančných záväzkov prijatých Komisiou na financovanie obnovy a Resilience Facility (RRF).
Napokon, nové financovanie odvodené z dane z veľkého bohatstva by sa malo použiť na spravodlivú ekologickú a sociálnu transformáciu, čím by sa podporili politiky Únie a členských štátov, ktoré sa tomuto účelu venujú. Vyzývame preto Európsku komisiu, aby predložila návrhy opatrení na posilnenie Nástroja na obnovu a odolnosť (RRF) a fondov spojených so Zelenou dohodou a politikou súdržnosti. To bude zahŕňať zmenu a doplnenie ustanovení, na ktorých sú založené tieto fondy, konkrétne nariadenia 2021/1056 a 2021/241, a malo by sa to uskutočniť prostredníctvom politiky súdržnosti (článok 175 tretí odsek ZFEÚ). Na tento účel by sa potenciálne mohli použiť aj iné právne základy, ako napríklad ustanovenia o životnom prostredí (článok 192 ods. 1 ZFEÚ), politike zamestnanosti a sociálnej politike (články 149 a 153 ZFEÚ) a politike rozvojovej spolupráce (článok 209 ZFEÚ).
Zdroje financovania
Posledná aktualizácia : 06/09/2024
| Meno sponzora | Dátum [1] | Suma v EUR [2] |
|---|---|---|
| ASBL Fonsoc | 01/06/2024 | 247 |
| Europa-Nævnet | 1. 1. 2024 | 42,884 |
| ASBL Fonsoc | 07/06/2024 | 956 |
| ASBL Fonsoc | 25/04/2024 | 4,786 |
| ASBL Fonsoc | 07/06/2023 | 956 |
| ASBL Fonsoc | 01/06/2023 | 247 |
Celková výška podpory a financií : 50 076,00 €
[1] Dátum prijatia príspevku. V prípade nepeňažných príspevkov dátum začiatku poskytovania nepeňažných príspevkov.
[2] Skutočná výška poskytnutého financovania alebo odhadovaná hodnota vecného príspevku.
Ak by ste chceli nahlásiť akýkoľvek problém týkajúci sa deklarovanej podpory a financovania, kontaktujte nás . Do správy uveďte registračné číslo iniciatívy.
COMMENTS