Dámy, páni, vážení všetci milí, prítomní ľudia. Ťažko sa mi hovorí, lebo od 96. roku, kedy sme s Karolom toto dielo začali, uplynul strašne,...
Dámy, páni, vážení všetci milí, prítomní ľudia. Ťažko sa mi hovorí, lebo od 96. roku, kedy sme s Karolom toto dielo začali, uplynul strašne, uplynulo veľmi veľa času, veľmi veľa príhod a hovorím, že keď budem mať čas, to som si kedysi povedal, keď budem na dôchodku, napíšem o tom knihu, lebo to by na knihu vydalo.
Show less
00:26
A pán poslanec Miško Bartek vie, že to tak je, lebo my sme boli veľmi často na takýchto debatách. Pamätník, vidíte, že vlastne k Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi v 96. To začalo aj keď sme prišli za pánom predsedom národnej rady pánom Gašparovičom. Vtedy som si to vybavil, lebo šéfka protokolu bola z Trenčíne. Lívia sa volala.
Show less
00:49
Lívia, môžeš nám vybaviť. Prišli by sme s Karlom? Áno. Áno. Prišli sme za pánom predsedom. Pán predseda, chceli by sme spraviť pamätník Jozefa Miloslava Hurbana, prvého predsedu Slovenskej národnej rady. On sa obzrel na tú Líbiu, ale veď ja som prvý predseda. Tak potom sme si to tak vyjasnili, lebo tam bola zlá asi z našej strany to ten úvod.
Show less
01:11
A keď sme od keď sme tú maketu vlastne odkrývali, tak prišla z Matice slovenskej všetci predstavitelia národnej rady. To tu bolo krásne. Fotodokumentáciu mám so sebou. Ja som zobral všetko a potom sa tu každých 10 rokov vystrieľali páni prezidenti. Rudko Šuster, teda tak si ho dovolím pomy sme si kykali dokonca aj na takejto báze.
Show less
01:35
No a potom vlastne pán eh prezident Kováč, všetci sa tu vystriedali a som veľmi rád, že Jozef Miloslav Hurban sa dožil tohto pamätníka. To je celý jeho život bol takýmto meandrom, ktorý sme tu zobrazili až do zdarného finále. Karol Lacko, pani Ida, hovorila o Ľudmile Podjavorinskej. Ľudmila Podjavorinská napísala: "Kalon Lacko, keď som išiel v 73 na strednú školu Meleckého Bremyslu, tak prišiel za mnou akurát finalizovali pamätník Ľudmily Podjavorinskej a prišiel: Marián, poď rýchlo, lebo to dávame teraz so žeriami dohromady, aby si vedel, čo ťa v živote čaká a aký je ten kruh života zaujímavý. Nakoniec tam sme začínali a tu sme skončili. A Karol Lacko, ktorý je už 16 alebo 17 rokov na pravde Božej, ten sa toho nedožil,
Show less
02:42
ale hovorím za neho. Veľmi dobrí kamaráti, veľmi dobrí priatelia, trošku aj tak rodinne spriaznený a on si to bral takú tú výchovu a potom sa to predmočilo aj do toho tvaroslovia. Bol to vynikajúci sochár európskej úrovne, nositeľ viacerých ocenení v tej dobe veľmi významných a teraz a takisto len hovorím, že tá pamäť národa je trošku taká ako na motýlych krídlach.
Show less
03:16
Ja tu vidím svoje vnúčence a moja mama vždy, keď spomínala, odhaľovali dosku koncom 20. rokoch vlastne pamätnú dosku na rodnom dome alebo na mieste, kde stál rodný dom a ona mala toľko, čo moje vnúčence a celý život spomínala. So všetkými, s tetou Dvoranovou, so Zuzkou Janíkovou, s tetou Šatkovskou, celá taká v parku sedávali starí Beckovia, hovorím pamäť Beckova a rozprávali.
Show less
03:51
A toto je to, čo vidíme, ale my musíme počúvať to, čo cítime. A to nám trošku tá chýba, aby sme obohatili aj ten svoj obsah múdrosťou, láskou. Keď sa prejdete po Beckove, choďte okolo domu, kde stál, kde stá rodný dom, okolo miesta, kde stál rodný dom L Vladislava Medňanskeho, významného európskeho maliara.
Show less
04:18
Idete okolo domu, kde stál vlastne, kde bol, kde sa narodil doktor Ján Ambro. Teraz v pondelok bol film o Ignovi Ignácovi Semelvajovi, ktorého vlastne Ján Ambro bol žiak a založil na Zochovej prvú kliniku, ženskú kliniku, teda pôrodnú kliniku a školu pre pôrodné baby sa v tom vtedy teraz hovoril vtedy tuto neďaleko tu sme spravili takú cestičku a keď pôjdete na koniec prídete k rodnému domu Dionizza Štúra riaditeľa Rískeho geologického ústavu vo Viedni, ktorý je tam mimoriadny fenomén a vedec európskeho menna, ktorý založil finančnú základinu zo svojich financií, aby podporil študentov zo Slovenska študovať v Budapešti alebo vo Viedni, tak ako on. A hovorím, zas sa vrátim k tomu meandru. Presne tým mandrom sa dost sa dostaneme k tomu tej kompozícii
Show less
05:25
Karola Lacku a vždy, keď sme nad tým, že Karol, a prečo takýto tvar? No vieš, to je ako keď Sládkovič písal o splave a o hrade, o Beckove. Tak na tej hladine sa zrkadlí trojvršie slovenský, súčasť slovenského znaku. A toto je ako to zrkadliace sa na hladine. A tak sme sa k tomu k tej kompozícii dostali. Čiže má to také špecifiká.
Show less
05:54
Ja hovorím, je to nadlho, nadlho, nadlho, lebo tých spomienok je veľa a času málo. Ale hovorím tie osobné veci, že dávať to do tých do tých detí, tak ako to dávali tie naše mamy nám, ktoré zažili ako 12, 10, 12 ročné tú pamätnú dospu a osadenie, tak tieto malé deti, aby na to spomínali o pár rokov, že dedko, ale bolo to krásne.
Read More
06:24
A to je náš záväzok voči ďalšej generácie. Ďakujem vám a prepáčte sa trošku nemoc. Ďakujeme. Ďakujeme za úžasné priblíženie úžasných spomienok aj za histórie pamätníka. No a v tejto chvíli už nastupuje samotný akt odhalenia, o ktorý poprosím pána predsedu národnej rady Slovenskej republiky a starostu obce Betko. Ja.
COMMENTS