Bitku dobrovoľníkov v povstaní 1848-49 pripomína pamätník Hurbanovi SERIÁL: Slovenskí démoni a strašidlá < sekcia Kultúra Bitku dobrovo...
Bitku dobrovoľníkov v povstaní 1848-49 pripomína pamätník Hurbanovi
V roku 1817 sa narodil evanjelický kňaz, organizátor slovenského národného hnutia, vydavateľ Slovenských pohľadov, spoluzakladateľ Tatrína, historik, publicista, básnik a spisovateľ JOZEF MILOSLAV HURBAN, vodca Slovenskej národnej rady (SNR) v revolučných rokoch 1848-1849 a jeden z tzv. otcov modernej slovenčiny. Zomrel 21.2.1888. Foto: TASR
Neďaleko Budatínskeho zámku na severnom okraji Žiliny sa odohrala najpamätnejšia i najslávnejšia bitka slovenských dobrovoľníkov v Slovenskom povstaní 1848-49.
Autor TASR
Bratislava 19. apríla (TASR) - Neďaleko Budatínskeho zámku na severnom okraji Žiliny sa odohrala najpamätnejšia i najslávnejšia bitka slovenských dobrovoľníkov v Slovenskom povstaní 1848-49. Vojenské manévre dobrovoľníkov i cisárskeho vojska v tejto bitke sú podrobne popísané v životopisných monografiách viacerých historikov, predovšetkým v diele Mikuláša Dohnányho História povstaňja slovenskieho a v životopisnej knihe J. M. Hurbana Ľudovít Štúr.
Tieto udalosti, ktoré sa nad Žilinou odohrali 11. decembra 1848 a začiatkom roku 1849, dnes pripomína monumentálny pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi a jeho „hurbanistom“ v podobe jazdeckej sochy s vytaseným mečom. Nachádza sa na mieste, kde bolo centrum víťaznej bitky slovenských dobrovoľníkov s maďarskými honvédmi, známej ako Bitka pri Budatíne. J. M. Hurban ju v liste svojej žene Aničke Jurkovičovej opísal takto: „Táto kanonáda do pol jednej trvala, medzitým, čo sme my dopredu kráčali a oni cúvali, zjavili sa naši na vrchu a dali sa bežať k Maďarom, ktorí sa z Budatína zlomkrky poberali a cez most k Žiline prášili.“
Pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, prvému predsedovi Slovenskej národnej rady, básnikovi, prozaikovi, vojvodcovi a organizátorovi slovenského národného hnutia, zároveň symbolizuje slovenskú štátnosť. Na mohutnom štylizovanom trojvrší je slovenský dvojkríž, vpredu na podstavci jazdecká socha, ktorá je celá z bronzu, váži 3,5 tony a je vysoká päť metrov. V pravej časti areálu pamätníka je umiestnený aj pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Autorom tohto sochárskeho monumentu je akademický sochár Ladislav Berák. Slávnostne bolo odhalené 12. mája 2006.
Pamätnej Bitky pri Budatíne sa zúčastnil aj Ľudovít Štúr. Dokonca sa nám zachoval aj jeho vonkajší opis: „Ráno vyrazili dobrovoľníci smerom na Žilinu. Ľudovít Štúr sa vynímal medzi nimi na bielom koni, po boku pištole a opásaná šabľa, na čiernom okrúhlom klobúku belavé perko.“ Viac si však treba všimnúť inú vec. Na začiatku ozbrojeného povstania sa jeho vedúci činitelia Štúr, Hurban a Hodža dohodli, že hlavným veliteľom dobrovoľníckeho vojska sa stane ten z nich, v ktorého kraji sa bude bojovať. Život chcel, že tým prvým krajom bolo Záhorie a podjavorinský kraj, kde bol dominantnou osobnosťou Jozef Miloslav Hurban. Preto Slováci ľudovo nazývali dobrovoľníkov aj „hurbanisti“. A už sa to nikdy nezmenilo. Vôľa a prirodzené zákony ľudu sú vždy rozhodujúce. No a Ľudovít Štúr, ktorý bol dve desaťročia ideovým vodcom a učiteľom slovenskej omladiny, vrátane J. M. Hurbana, to pochopil a ani v najmenšom nežiarlil na svojho druha, ktorý sa stal v tomto dvojročnom období vedúcou osobnosťou nášho národného hnutia. Svedčí to o rýdzosti jeho charakteru, v ktorom nebola ani štipka márnomyseľnosti.
Tieto udalosti, ktoré sa nad Žilinou odohrali 11. decembra 1848 a začiatkom roku 1849, dnes pripomína monumentálny pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi a jeho „hurbanistom“ v podobe jazdeckej sochy s vytaseným mečom. Nachádza sa na mieste, kde bolo centrum víťaznej bitky slovenských dobrovoľníkov s maďarskými honvédmi, známej ako Bitka pri Budatíne. J. M. Hurban ju v liste svojej žene Aničke Jurkovičovej opísal takto: „Táto kanonáda do pol jednej trvala, medzitým, čo sme my dopredu kráčali a oni cúvali, zjavili sa naši na vrchu a dali sa bežať k Maďarom, ktorí sa z Budatína zlomkrky poberali a cez most k Žiline prášili.“
Pamätník Jozefovi Miloslavovi Hurbanovi, prvému predsedovi Slovenskej národnej rady, básnikovi, prozaikovi, vojvodcovi a organizátorovi slovenského národného hnutia, zároveň symbolizuje slovenskú štátnosť. Na mohutnom štylizovanom trojvrší je slovenský dvojkríž, vpredu na podstavci jazdecká socha, ktorá je celá z bronzu, váži 3,5 tony a je vysoká päť metrov. V pravej časti areálu pamätníka je umiestnený aj pomník obetiam prvej a druhej svetovej vojny. Autorom tohto sochárskeho monumentu je akademický sochár Ladislav Berák. Slávnostne bolo odhalené 12. mája 2006.
Pamätnej Bitky pri Budatíne sa zúčastnil aj Ľudovít Štúr. Dokonca sa nám zachoval aj jeho vonkajší opis: „Ráno vyrazili dobrovoľníci smerom na Žilinu. Ľudovít Štúr sa vynímal medzi nimi na bielom koni, po boku pištole a opásaná šabľa, na čiernom okrúhlom klobúku belavé perko.“ Viac si však treba všimnúť inú vec. Na začiatku ozbrojeného povstania sa jeho vedúci činitelia Štúr, Hurban a Hodža dohodli, že hlavným veliteľom dobrovoľníckeho vojska sa stane ten z nich, v ktorého kraji sa bude bojovať. Život chcel, že tým prvým krajom bolo Záhorie a podjavorinský kraj, kde bol dominantnou osobnosťou Jozef Miloslav Hurban. Preto Slováci ľudovo nazývali dobrovoľníkov aj „hurbanisti“. A už sa to nikdy nezmenilo. Vôľa a prirodzené zákony ľudu sú vždy rozhodujúce. No a Ľudovít Štúr, ktorý bol dve desaťročia ideovým vodcom a učiteľom slovenskej omladiny, vrátane J. M. Hurbana, to pochopil a ani v najmenšom nežiarlil na svojho druha, ktorý sa stal v tomto dvojročnom období vedúcou osobnosťou nášho národného hnutia. Svedčí to o rýdzosti jeho charakteru, v ktorom nebola ani štipka márnomyseľnosti.
COMMENTS